Geodetické základy

Rozvoj geodetickej prístrojovej techniky umožnil rýchle využívanie technológií založených na elektronických prostriedkoch. Elektronické geodetické prístroje začali na prelome osemdesiatych rokov prudko zvyšovať kvalitu a efektívnosť geodetických prác v teréne a ich spracovanie. Novú zbraň dala americká armáda geodetom na začiatku deväťdesiatych rokov vyvinutím revolučnej technológie na určenie priestorovej polohy bodu pomocou družíc NAVSTAR GPS. Veľmi presné meranie dĺžok, kvalitné meranie uhlov pomocou digitálnych totálnych geodetických staníc, určovanie priestorovej polohy pomocou GPS začali v napojení na používanie výpočtovej techniky (personálne počítače) s výkonným špecializovaným softvérom dávať výsledky, na ktoré prostredie katastra i štátneho mapového diela nebolo pripravené. Výsledkom je, že kvalitné priestorové geodetické údaje sú lokalizované (deformované) do zobrazovacej roviny klasického katastrálneho diela, ktorého základ bol daný Ing. Křovákom v tridsiatych rokoch minulého storočia. Samostatnou kapitolou v rozvoji geodetickej prístrojovej techniky je nástup technológie digitálnej nivelácie a mobilita vysoko-presných relatívnych gravimetrických prístrojov.

Tieto fenomény spolu so vznikom Slovenskej republiky sa stali základom na budovanie kvalitatívne nových geodetických základov. V roku 1995 bola schválená koncepcia, ktorá plne rešpektuje a zabezpečuje požiadavky Európskej komisie a spoločenské požiadavky geoobce v novom miléniu. Koncepcia riešila určenie realizácií záväzných geodetických referenčných systémov na území Slovenska, metrologického zabezpečenia geodézie, sledovanie geodynamiky územia, zabezpečenie Slovenskej permanentnej služby na využívanie globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) a oblasť informačného zabezpečenia geodetických základov.

Zákon NR SR č.215/1995 o geodézii stanovil v § 4 ďalšie záväzné referenčné geodetické systémy, čím zároveň otvoril priestor na realizáciu nových základov, ktoré zabezpečujú kontinuálny prechod z klasických základov na nové.

Klasické geodetické základy

Predmetom geodetickej dokumentácie boli geodetické údaje bodov klasického Základného bodového poľa (ZBP), tak ako ich definovala STN - geodetické body. Z normy vyplýva, že body vedené v Štátnej trigonometrickej sieti v systéme JTSK tvoria Základné polohové bodové pole (ZPBP). Nivelačné body vedené v Česko-slovenskej jednotnej nivelačnej sieti (ČSJNS) v systéme Bpv tvoria Základné výškové bodové pole (ZVBP). Štátna gravimetrická sieť zastrešuje body určené v základnom tiažovom bodovom poli (ZTBP).

Z týchto bodov sú vyberané vhodné body do nových integrovaných geodetických základov. Vybrané body sú určované v nových špecializovaných národných geodetických sieťach a v záväzných referenčných geodetických systémoch. V roku 2003 boli ukončené meračské práce v týchto sieťach.

Nové geodetické základy

Geodetické základy v teréne reprezentujú geodetické body. Tieto body sú budované ako integrované, s jednoznačnou meračskou značkou, ku ktorej sú určené jednotlivé geodetické parametre, a to priestorové súradnice, rovinné súradnice, normálna výška, tiažové zrýchlenie, charakteristiky presnosti jednotlivých parametrov a ročné rýchlosti bodov Slovenského kinematického referenčného rámca (SKTRF). Na geodetické body sa kladie požiadavka najmä na ich dostupnosť (prístup vozidlom), minimálny zákryt okolia bodu nad horizontom , dostatočnú viditeľnosť bodu a jeho bezpečnosť (ochrana bodu). Integrované body geodetických základov (GZ) nahradzujú základné bodové pole (ZBP). Skončili časy, keď sme realizovali stabilizáciu nivelačného bodu a v tesnej blízkosti bol trigonometrický alebo tiažový bod. Aj vytesaný krížik ako meračská značka ostáva už len pre klasický kataster v ŠTS.

Ak by sme mali charakterizovať štandardný integrovaný geodetický bod môžeme napísať, že je to meračská značka (klincová značka), s navŕtaným otvorom (1 - 1,5 mm), ktorý nemusí byť v centre (osi) značky a je osadený do podbetónovaného kamenného hranola o rozmeroch 20 až 25 x 20 až 25 x 70 až 110 cm (a x b x výška) s opracovanou hlavou, ktorá vyčnieva cca 20 cm nad terénom. Bod je chránený betónovou skružou a obyčajne aj ochrannou kovovou tyčou s výstražnou nálepkou. Oranžový náter bodu a ochranných zariadení nám v teréne pomáha odlíšiť tieto body od klasických geodetických bodov.

Dnešné metódy geodetického merania umožňujú zväčšiť priemernú odľahlosť geodetických bodov, čo znižuje finančnú náročnosť na množstvo údržby bodov. Z dôvodov hospodárnosti sú do nových geodetických základov vyberané predovšetkým pôvodné geodetické body ZBP spĺňajúce požiadavky a kritéria nových GZ. Aktuálne informácie o stave bodov sú elektronicky poskytované správcom geodetických základov z budovaného informačného systému.

Označenie bodov v špecializovaných sieťach

Nové je u všetkých bodov jedinečné označenie geodetického bodu, ktoré je jednoznačným identifikátorom aj v informačnom systéme geodetických základov. Označenie bodu prideľuje správca podľa špecializovanej siete, v ktorej je bod prvýkrát geodeticky určovaný.

Geodetické siete delíme podľa technológie geodetického merania na :

  • Štátna priestorová sieť - ŠPS
  • Štátna nivelačná sieť - ŠNS
  • Štátna gravimetrická sieť - ŠGS
  • Štátna trigonometrická sieť - ŠTS

Označenie sa skladá z evidenčnej jednotky, pomlčky a čísla bodu. Pri určovaní bodu v ďalšej špecializovanej sieti sa preberá jeho domovské (prvé) označenie. Jednoznačné rozlíšenie označenia bodov GZ od pôvodných bodov ZBP a ich záväzných geodetických systémov je porovnané v tabuľke.

špecializácia siete pôvodné ZBP nové GZ
sieť systém označenie sieť systém označenie
trigonometrická ČSTS S-JTSK 4422-7.1 ŠTS S-JTSK(JTSK) 4422-7.1
nivelačná ČSJNS Bpv SAB-2.1.a ŠNS Bpv AB-521,01
gravimetrická ČSGS Gr-64 125 ŠGS S-Gr95 SK-125
priestorová - - - ŠPS ETRS89,
S-JTSK(JTSK03)
4422BA-1001

Evidenčnú jednotku v ŠPS tvorí priestor ohraničený kladom ZM 1: 50 000. Bod má pridelené označenie podľa tohto kladu s doplnením iniciálok dominantného okresu (autoznačka) a priebežným číslom bodu od 1000. Napríklad 4422BA-1001, 3522KE-1011 alebo u hosťujúcich bodov označenie podľa domovskej siete AB-622, resp. SK-124. V teréne je charakteristická oranžová farba ochranných zariadení bodu.

Evidenčnou jednotkou v ŠNS je nivelačný ťah 1. resp. 2. rádu, ktorý vychádza z logiky alfabetického označenia susedných polygónov použitého v ČSJNS a číslom od 500. Napr. AB-625, LM-522,01. Do nivelačných ťahov ŠNS sú zaraďované body už určené v ŠPS alebo ŠGS s ich domovským označením.

Evidenčnou jednotkou v ŠGS je celé územie Slovenska a body dostávajú pred číslo skratku SK.

Špecializované geodetické siete

Geodetické určenie (lokalizácia) bodu je vykonávané jeho zameraním v špecializovanej geodetickej sieti s dodržaním stanovených technologických zásad. Výsledkom spracovania sú súradnice bodu, nadmorská výška a tiažové zrýchlenie bodu s charakteristikami presnosti v určenom národnom záväznom geodetickom systéme.

Referenčné body pre ŠPS boli budované od roku 1993 a epochovo merané v geodynamickej sieti (označenie SLOVak GEodynamic REference NETwork - SGRN). Na týchto bodoch je ralizovaný národný terestrický referenčný rámec SKTRF napojeného na európsky terestrický referenčný rámec ETRF. SKTRF predstavuje pre ŠPS "národný lokalizačný etalón". V rámci SKTRF sú na základe opakovaných meraní na bodoch SGRN určované súradnice bodov SGRN európskom terestrickom súradnicovom systéme ETRS89, ich ročné rýchlosti pohybu a charakteristiky presnosti. Systém ETRS89 je odporúčaný Európskou komisiou pre všetky činnosti súvisiace s georeferencovaním v Európe. V Štátnej priestorovej sieti (ŠPS) určujeme priestorovú lokalizáciu bodov statickou metódou meraním dvojfrekvenčnými prístrojmi GPS v hraničnej presnosti s hodnotou strednej súradnicovej chyby mB, mL 0,009 m, mH 0,025 m. V prvej etape (2000 - 2003) boli pripájané body o priemernej odľahlosti cca 7 km na referenčné body ŠPS-SGRN a vybrané stanice Európskej permanentnej siete (EPN).

 


  • Poslať stránku e-mailom
  • Tlačiť