Siahové mierky

Jedná sa o mierkovú radu 1:2880, 1:1440, 1:720. Súradnice rohov ML v S-JTSK sa získali transformačnými vzťahmi cez identické body z bezprojekčného, stereografického a valcového súradnicového systému.

Patentom o pozemkovej dani zo dňa 23. decembra 1817 cisár František I. nariadil vybudovať systém, ktorý pre svoju dôkladnosť a precíznosť bude stálym podkladom na vyberanie daní, poplatkov a preto ho nazvali „stabilný kataster“. Stabilný kataster sa mal vybudovať na celom území monarchie, avšak pre veľký odpor uhorskej šľachty, ale aj pre nedostatok odborníkov sa na území Uhorska realizoval až po roku 1849. Základom stabilného katastra boli katastrálne mapy, ktoré sa mali vyhotoviť jednotným spôsobom. Geometrickým podkladom na vyhotovenie katastrálnych máp mala byť trigonometrická sieť. Cisárskym rozhodnutím bola zriadená Triangulačná kancelária, ktorá budovala katastrálnu trianguláciu na území Slovenska v rokoch 1853 až 1864. Body I. – III. rádu boli určené trigonometricky a body IV. rádu sa určovali graficky.

Pre potreby zobrazenia zemského povrchu do roviny katastrálnej mapy bol zvolený pravouhlý rovinný súradnicový systém. Územie dnešného Slovenska pripadlo do Budapeštianskej zobrazovacej sústavy so začiatkom na veži hvezdárne v Budíne na vrchu Gellérthegy. Os X bola v jeho poludníku smerujúca na juh. V rokoch 1859 – 1863 sa používal na mapovacie práce bezprojekčný súradnicový systém, ktorý nevyhovoval, lebo rozmer trigonometrickej siete bol určený len zo základnice pri Viedenskom Novom Meste, súradnice X, Y základného trigonometrického bodu Gellérthegy neboli počítané s ohľadom na zakrivenie Zeme, smery merané v prírode boli považované za rovinné a do výpočtov sa prevzali bez uváženia projekčných opráv. V roku 1863 bola navrhnutá stereografická projekcia. Rozmer trigonometrickej siete bol overený štyrmi základnicami. Geodetické súradnice základného trigonometrického bodu Gellérthegy boli spresnené a trigonometrická sieť bola prepočítaná a vyrovnaná metódou najmenších štvorcov. Nový systém použil Besselov elipsoid, ktorý sa najprv zobrazil konformne na Gaussovu guľu. Pre zobrazenie bodov do roviny bolo použité azimutálne zobrazenie gule do roviny, ktorá sa dotýkala gule v základnom bode Gellérthegy. Mapy vyhotovené v stereografickom súradnicovom systéme mali veľké skreslenie a prestali tiež vyhovovať. Navyše Budapeštianska sústava bola aj chybne orientovaná.

Mapovanie v Budapeštianskej súradnicovej sústave sa vykonávalo v siahovej miere (1 siaha » 1,9 m) v mierke 1:2880. Rovinný súradnicový systém bol rozdelený na stĺpce a vrstvy, ktoré vymedzili štvorce fundamentálnych listov s rozmermi 4000 siah (7585,94m), čo je jedna rakúska míľa. Územie Slovenska ležalo v stĺpcoch I-XXII na západ a I-XXXIV na východ. Os Y bola na rozhraní 32. a 33. vrstvy. Rozdelením fundamentálneho listu na 4 stĺpce a 5 vrstiev vznikli sekčné listy s rozmermi 1000 krát 800 siah v mierke 1:2880. Stĺpce v každom fundamentálnom liste sú označené písmenom a, b, c, d, vrstvy písmenami e, f, g, h, i. Označenie sekčného listu je napr. ZS-I-16-ah.

V bezprojekčnom súradnicovom systéme sa mapovalo v rokoch 1859 – 1863 na území stredného a východného Slovenska v oblastiach Ružomberka, Banskej Bystrice, Zvolena, Sobraniec a Veľkých Kapušian.

Klad ML v mierke 1:2800 v bezprojekčnom súradnicovom systéme je k dispozícii na stiahnutie TU.

V stereografickom súradnicovom systéme sa mapovalo v rokoch 1864 – 1918 a vyhotovilo sa 80% katastrálnych máp na území Slovenska.

Klad ML v mierke 1:2800 v stereografickej projekcii je k dispozícii na stiahnutie TU.

Na území bývalého Uhorska bol v roku 1908 zavedený nový geodetický súradnicový systém, a to valcový. Geodetické súradnice základného trigonometrického bodu boli opätovne spresnené, celá sieť bol opravená o chybnú orientáciu 6,44''. Nový systém použil Besselov elipsoid, ktorý sa najprv zobrazil konformne na Gaussovu guľu. Pre zobrazenie bodov do roviny bolo použité valcové transverzálne konformné zobrazenie (Faschingovo). Rovina sa dotýkala gule pozdĺž ortodromy kolmej na základný poludník (prechádzajúci bodom Gellérthegy) v bode so sférickou zemepisnou šírkou 48°40'02'' pre valec severnej sústavy. Os X bola v základnom poludníku smerujúca na juh a os Y bola kolmá v bode dotyku. Z dôvodu zníženia dĺžkového skreslenia boli použité 3 valce (severný, stredný, južný), teda tri samostatné súradnicové systémy pre každý valec so spoločnou osou X.

Mapovanie sa vykonávalo taktiež v Budapeštianskej súradnicovej sústave v siahovej miere (1 siaha » 1,9 m) v mierke 1:2880. Rovinný súradnicový systém bol rozdelený na stĺpce a vrstvy, ktoré vymedzili štvorce fundamentálnych listov s rozmermi 4000 siah (7585,94m), čo je jedna rakúska míľa. Územie Slovenska ležalo v stĺpcoch I-XXII na západ a I-XXXIV na východ. Od osi Y boli vrstvy 1-12 na sever a 1-12 na juh pre severný valec a 9-11 na sever pre stredný valec. Rozdelením fundamentálneho listu na 4 stĺpce a 5 vrstiev vznikli sekčné listy s rozmermi 1000 krát 800 siah v mierke 1:2880. Sekčné listy sa v rámci fundamentálneho listu číslujú od 1-20 po vrstvách od severozápadného sekčného listu. Označenie sekčného listu je napr. SV-XXII-01-20.

Triangulácie vyššieho rádu so súradnicami vo valcovom zobrazení sa na Slovensku merali v rokoch 1910 – 1914. Sieť IV. rádu sa budovala pre katastrálne mapovanie v oblastiach, kde chýbali katastrálne mapy, a to v okresoch Čadca, Trenčín, Považská Bystrica, Žilina, alebo pôvodný operát bol zastaralý, a to v okresoch Košice, Michalovce, Spišská Nová Ves. Mapovanie v tomto systéme sa na Slovensku v obmedzenej miere vykonávalo až do roku 1924.

Klad ML v mierke 1:2800 vo valcovej projekcii je k dispozícii na siahnutie TU.

Zdroj: 
Marek - Nejedlý - Priam Geodetické základy-Historický prehľad  Bratislava SSGK, 2006, 
ISBN 80-231-0357-1, s. 96-108