Dekadické mierky

Jedná sa o mierkovú radu 1:5000, 1:2000, 1:1000.

Po vzniku Československa bola úloha vybudovať jednotný pozemkový kataster. Podmienky na budovanie jednotného pozemkového katastra určil Katastrálny zákon č. 177/1927 Zb. z. a n. Mapy vyhotovené podľa tohto zákona sa nazývali mapy československého pozemkového katastra alebo mapy vyhotovené podľa Návodu A. V rámci úlohy vybudovať jednotný pozemkový kataster bolo potrebné vybudovať novú katastrálnu trigonometrickú sieť. Zaviedla sa metrická miera pre operáty katastra pozemkovej dane na Slovensku, dnes kataster nehnuteľností.

Geodetické základy tvorila Československá jednotná trigonometrická sieť katastrálna (JTSK) na Besselovom elipsoide. Body trigonometrickej siete boli čiastočne prevzaté zo sietí Rakúsko–Uhorska a doplnené novou trianguláciou. Podľa návrhu Ing. Křováka bolo použité dvojité konformné zobrazenie (elipsoidu na guľu a gule na kužeľ vo všeobecnej polohe). Pre celé územie štátu bol definovaný jediný súradnicový systém tak, že os X tvorí základný poludníka 42°30' východne od Ferra. Začiatok pravouhlej rovinnej súradnicovej sústavy je vo vrchole zobrazovacieho kužeľa, čo umožňuje zobrazenie celého územia v I. kvadrante a súradnice X narastajú smerom na juh a súradnice Y smerom na západ.

Súradnicový systém JTSK slúži dodnes ako záväzný geodetický systém pre určenie polohy objektov na zemskom povrchu a súradnicový systém pre všetky typy štátneho mapového diela.

Triangulačný operát bol zostavený podľa tzv. základných triangulačných listov (ZTL) rozmerov 50x50 km. Ich označenie je vyjadrené sústavou rímskych číslic predstavujúcich súradnice Y, X juhozápadného rohu ZTL v celých kilometroch. Neskôr im boli priradené poradové čísla v rámci Československa vyjadrené arabskými číslicami alebo taktiež názvom najväčšieho sídla, ktoré sa nachádzalo v ZTL. Napr. CCL-MCC = 51 = Stropkov. ZTL sa delí na 5x5 = 25 triangulačných listov (TL) s rozmermi 10x10 km, ktoré sa označujú súradnicami juhozápadného rohu v celých kilometroch sústavou arabských číslic. Napr. 250-1200.

Z rozmerov TL sú odvodené rozmery a klad máp vo veľkých mierkach a rozmery Základnej mapy SR veľkej mierky. Klad mapových listov (ML) je pravouhlý, daný rovnobežkami s osami Y a X zobrazovacieho systému. Rozdelením TL na 4 stĺpce a 5 vrstiev vznikne ML v mierke 1:5000 o rozmeroch 2500x2000 m (na mape 500x400 mm). Rozdelením ML v mierke 1:5000 na 2 stĺpce a 2 vrstvy vznikne ML v mierke 1:2000 o rozmeroch 1250x1000 m (na mape 625x500 mm). Obdobne delením ML na štvrtiny sú odvodené ML väčších mierok 1:1000, 1:500.

Vizualizácia triangulačného operátu je sprístupnená v MAPKA v téme Geodetické základy.

Označenie ML základnej mapy v mierke 1:5000, ktoré je totožné s označením štátnej mapy odvodenej (ŠMO) alebo hospodárskej (ŠMH) 1:5000, tvorí názov základného mapového listu mierky 1:50000 a čísla stĺpca a vrstvy tejto mapy, čísla sú oddelené pomlčkou. Rozdelením základného mapového listy v mierke 1:50000 o rozmeroch 25x20 km na 10 vrstiev a 10 stĺpcov vznikne 100 ML v mierke 1:5000. Stĺpce a vrstvy majú číslo od 0 do 9 v smere osí Y (západ) a X (juh) vychádzajúc zo severovýchodného rohu. Napr. Giraltovce 6-5.

Označenie ML mierky 1:2 000 tvorí označenie príslušného ML mierky 1:5000 doplnené v zlomku číslami 1, 2, 3 a 4 podľa rozdelenia ML mierky 1:5 000 na 4 štvrtiny. Číslo 1 prináleží severozápadnej, číslo 2 severovýchodnej, číslo 3 juhozápadnej a číslo 4 juhovýchodnej štvrtine. Napr. Giraltovce 6-5/1. Obdobne delením ML na štvrtiny sa v označení väčšej mierky pridáva v zlomku ďalšie číslo odpovedajúcej štvrtiny.

Klad ML v mierke 1:5000, 1:2000, 1:1000 je k dispozícii na stiahnutie TU.

Zdroj: 
Marek - Nejedlý - Priam Geodetické základy-Historický prehľad  Bratislava SSGK, 2006, 
ISBN 80-231-0357-1, s. 112, s. 116, s. 117
Bitterer L. Geodézia Žilina Žilinská univerzita, 2003, s. 207 


 

 

Aktualizované: 13.06.2024